Reakcia SAPI na tlačovú besedu OĽaNo

Tlačová konferencia opozičnej strany OĽaNO zo dňa 12.3.2018 si opätovne zobrala na mušku solárne elektrárne, ktoré sú podľa predsedu strany Igora Matoviča „extrémne lukratívny biznis.“ Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) by sa touto cestou rada  ohradila voči prezentovanému jednoznačnému spájaniu tohto sektora s mafiou, ako to bolo na tejto tlačovej besede niekoľkokrát zopakované.

Je pravda, že začiatky fotovoltiky na Slovensku do veľkej miery transparentné neboli. To ale nie je nič nové, nakoľko sa jedná o kauzy, o ktorých sa už pred rokmi v médiách veľa popísalo a ostro sa voči nim pravidelne ohradzuje aj samotná asociácia. Navyše mnohé skutočnosti, ktoré boli spomenuté, nie sú dôsledkom činnosti podnikateľov, ale vznikli ako dôsledok legislatívnej činnosti Ministerstva hospodárstva SR, ktoré vytvorilo zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie, poslancov NR SR, ktorí ho prijali a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý reguloval výkupné ceny a licencie.

TPS

Ostro nesúhlasíme s tvrdením prezentovaným na tlačovej besede OĽaNO, že TPS (Tarifa za prevádzkovanie systému) bola vytvorená ako poplatok mafii. Rovnako sa ohradzujeme aj k tvrdeniam, že poberanie poplatku je ekonomická mafia, ktorá rozkráda štát. Výmenou za štátom podporovanú výkupnú cenu je reálna komodita – elektrina. Jedná sa teda o odplatu za vyrobený tovar – elektrickú energiu z domácich zdrojov.

V druhom rade je dlhodobo vysvetľované a prezentované, že TPS je zložená zo štyroch samostatných taríf, a teda len časť smeruje tisícom výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorí majú právo na doplatok. Tu treba zdôrazniť, že sa jedná o všetky druhy obnoviteľných zdrojov, kam spadajú, okrem fotovoltiky, aj vodné, veterné a geotermické elektrárne, či elektrárne na bioplyn a biomasu. Druhou zložkou TPS sa dotuje výroba elektriny vysokoúčinnou kombinovanou výrobou (VÚ KVET), teda, aj spaľovanie fosílnych palív, čo SAPI už tiež niekoľkokrát kritizovala. Treťou zložkou je ťažba a spaľovanie domáceho uhlia v elektrárni Nováky a štvrtou sa financujú ostatné časti činnosti Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE).

Samotná SAPI systém podpory prostredníctvom TPS dlhodobo podnecuje Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR), ako aj prevádzkovateľov distribučných spoločností, aby spoločne hľadali systémové riešenie. tento systém, ktorý dlhodobo spôsobuje v slovenskej energetike problémy by sa mal zmeniť, či nahradiť. Alternatívou podľa MH SR je, že sa náklady na rozvoj OZE budú platiť priamo zo štátneho rozpočtu. Obnoviteľné zdroje energie sú jednoznačne budúcnosť energetiky a aj našej planéty. Sú peniaze na ich podporu teda vyhodené?

V roku 2009 navyše vyplývalo prijatie podpory OZE z prijatej smernice o OZE, ktorej transpozícia je pre všetky členské štáty obligatórna. Celá filozofia podpory OZE má nesmierne benefity, vyplývajúce aj zo zmenšovania našej závislosti od dovozu surovín z tretích krajín. Silnými argumentmi sú aj energetická bezpečnosť či pozitívny vplyv na klimatické zmeny.

Výkupné ceny

Ďalšie tvrdenia sa týkali výkupných cien, kde bolo uvedené, že trhová cena energie v roku 2009 bola 30 eur, kým výkupná predstavovala hodnotu 430 eur. To je jasné a účelové zavádzanie. V prvom rade treba opraviť hneď prvé tvrdenie o trhovej cene energie v roku 2009. Tá sa v danom roku pohybovala vo výške 80 eur/MWh a nie uvádzaných 30.

Ďalej treba zdôrazniť, že aj obstarávacia cena fotovoltických elektrární bola v tom čase trojnásobná v porovnaní so súčasnosťou a pri 1MW elektrárni to predstavovalo viac než 3 milióny eur. Samotné výkupné ceny pritom nastavoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v súlade so Zákonom o regulácii a Zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie a výkupnú cenu 430 eur/MWh pritom nezískal takmer žiadny výrobca elektriny, keďže v tomto roku sa žiaden veľký fotovoltický projekt nepostavil. V roku 2010 už výkupná cena klesla na 425 eur a v roku 2011 sa pohybovala výkupná cena v rozpätí od 256 do 382 eur/MWh.

Pre každého investora je ale kľúčová návratnosť investície. Pri fotovoltických elektrárňach samotné ÚRSO stanovilo vo vlastnej vyhláške výkupnú cenu tak, aby zodpovedala max 12-ročnej návratnosti investície.

Reálna návratnosť však mohla pri dobre postavených projektoch dosiahnuť 9 – 10 rokov. Dnes je pri menších, domácich elektrárňach návratnosť priemerne 10 a viac rokov. Je pravdou, že súťaž o získanie licencie na výstavbu fotovoltických elektrární v roku 2009 neprebehla zo strany Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS) štandardne a transparentne, v dôsledku čoho bolo rozdaných cca 30 povoleniek na výstavbu veľkých solárnych projektov.

SAPI na túto diskriminačnú a netransparentnú súťaž poukazuje dlhodobo. Je potrebné žiadať vysvetlenie od SEPS na tento počet vydaných povolení od 1 do 4 MW a nie od podnikateľov, ktorí sa riadia platnými pravidlami na regulovanom trhu.

Naproti tomu od roku 2009 do konca roku 2011 vzniklo 1129 fotovolických elektrární do 1 MW, ktoré takéto povolenie od SEPS nepotrebovali, a teda ich majiteľmi, či investormi boli bežní ľudia, ktorým štát vytvoril regulované podmienky a nebolo na to nutné mať politickú podporu. Treba zdôrazniť, že týchto 1129 elektrární postavených do roku 2011 pomáha Slovensku napĺňať záväzky pre OZE, ktoré má voči EÚ.

Bežná prax v EÚ

SAPI má k dispozícii aj analýzu spracovanú samotným URSO, ktorá hodnotí systémy v ostatných krajinách EÚ. Z nej vyplýva, že systém výkupných cien bol v tom čase štandardným a veľmi transparentným nástrojom pre rozvoj OZE, používaným vo veľa krajinách. Platí totiž jednoduché pravidlo, že investor dostane zaplatené len za také množstvo elektriny, ktoré reálne vyrobí, čím je nepriamo donútený investovať do kvalitnej technológie. Neexistuje nič ako samozrejmá mesačná odplata bez dodania komodity. Keďže táto progresívna technológia v súčasnosti už je, aj v porovnaní s konvenčnými a fosílnymi zdrojmi energie, bez dotácií konkurencieschopná, používajú sa pri podpore OZE v súčasnosti napríklad aj aukcie bez akejkoľvek inej finančnej podpory. Vyhráva teda najnižšia cenová ponuka za vyrobenú elektrinu.

Len ťažko nájdeme inú technológiu, ktorá by sa dokázala technicky rozvinúť tak, že za necelé desaťročie je schopná produkovať elektrinu bez dotácií. Len pre porovnanie, jadrovú energetiku dotujú štáty od 60tych rokov minulého storočia prakticky nepretržite. Systém výkupných cien sa používa aj pri výrobe elektriny z vetra, či vody a nejde o systém šitý na mieru fotovoltike a už vonkoncom nie fotovoltike na Slovensku. Tento systém však musí mať jasne nastavený regulačný rámec, ktorý bol a je plne v kompetencii štátom zriadeného ÚRSO.

Fotovoltické pole

Zaberanie ornej pôdy

Výhrady k zaberaniu ornej pôdy sú častým argumentom neprajníkov fotovoltiky. Fotovoltické elektrárne postavené v rokoch 2009 – 2011 zaberajú na zemi spolu približne 14,48 km², čo predstavuje 0,0295% plochy územia SR. Ak by sme sa aj, v čisto teoretickej rovine, bavili o ploche, ktorú by mali zabrať fotovoltické elektrárne pokrývajúce celoročnú spotrebu Slovenskej republiky, hovoríme stále len o 2,5% celého územia (1225 km²).

Stavanie elektrární na ornej pôde najvyššej bonity nebolo pre investorov efektívne a ani rentabilné, nakoľko boli poplatky na jej vyňatie z pozemkové fondu veľmi vysoké.

Od 1.7.2011 už navyše nie je ani možné postaviť elektráreň na zemi, ale jedine na streche a fasáde budov. Hoci SAPI už pred niekoľkými rokmi MH SR upozorňovali na možnosť, ako takéto elektrárne stavať priamo na tzv. brownfieldoch a nie na akejkoľvek ploche, táto možnosť stále v našej legislatíve nefiguruje. SAPI prezentujeme názor, že elektrina má byť spotrebovaná v mieste výroby a takéto koncepty sa snaží aj neustále presadzovať.

Urážka slušných občanov?

Čo ale SAPI považuje z tlačovej besedy OĽaNO za najproblematickejšie je, že padli obvinenia na celý sektor fotovoltiky, čím do jedného vreca s údajným „mafiánmi“ hodil Igor Matovič aj tisícky výrobcov, ktorí poctivo podnikajú a platia tomuto štátu dane, či si, prípadne, výrobou zelenej energie snažia znížiť účty za elektrinu. Tisícky výrobcov, ktorým, aj napriek deklarovanému záujmu Slovenskej republiky a o zvýšenie podielu OZE na spotrebe energie, štát neustále vytvára prekážky v podobe nezmyslených povinností, protiústavných poplatkov, či odoberania už priznanej podpory bez riadneho procesu, iba jednoduchým listom.

Toto sú všetko skutočnosti, ktoré už niekoľkokrát potvrdili aj slovenské súdy, vrátane Ústavného súdu SR. Rovnako týmto označením urazil líder OĽaNO aj majiteľov niekoľko tisíc rodinných domov na Slovensku, ktorí sú asi len ťažko predĺženou rukou akejsi „mafie.“ Slovenská republika v roku 2009 vyzvala súkromných investorov prostredníctvom zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, aby začali stavať elektrárne využívajúce obnoviteľné zdroje energie. Nejedná sa teda o svojvôľu podnikateľov, ktorí si tu nastavili akýsi systém.

Obnoviteľné zdroje sú naša budúcnosť

Celosvetovo je budúcnosť energetiky vnímaná cez obnoviteľné zdroje energií. V sektore OZE pracuje dnes celkovo takmer 10 miliónov ľudí. Krajiny ako Čína, či Južná Amerika každoročne investujú obrovské miliardy práve do výroby elektriny z týchto zdrojov. Nepochybne, pociťujeme všetci sami na sebe klimatické zmeny a obnoviteľné zdroje energie sú odpoveďou na toto dianie. Znižujú našu energetickú závislosť od dovozu surovín, vytvárajú domáce pracovné miesta a čo je podstatné, prirodzene roztrieštili energetiku na množstvo malých výrobcov a dodávateľov elektriny, čím nahradili niekoľko gigantických oligopolov. Dôsledkom je zdravšie konkurenčné prostredie, z ktorého profitujú koncoví spotrebitelia.

zdroj: Tlačová správa SAPI
zdroje obrázkov : spemagroup.sk, pxhere.com