V konkurencieschopnosti zaostávame
za európskymi krajinami a zoskupením V4

Ekonomiky krajín Európskej únie stoja v súčasnosti pred tromi veľkými výzvami. Je to trend prichádzajúcej dekarbonizácie, nástup digitalizácie a zachovanie optimálnej demografie. Na tieto výzvy musí zareagovať aj slovenská priemyselná politika. Keďže automobilový priemysel je kľúčovým odvetvím slovenského priemyslu, namieste sú viaceré otázky. Ako v súvislostí s novými výzvami obstojí automotive sektor v súťaži s inými krajinami, aká je jeho konkurenčná schopnosť, aké sú perspektívy či ohrozenia ďalšieho vývoja? Aj preto si Zväz automobilového priemyslu SR objednal exkluzívnu štúdiu, ktorá sa zaoberá analýzou konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu na Slovensku a zároveň dáva odpoveď na kľúčové otázky.

 

Štúdiu spracoval tím nezávislého inštitútu vo Viedni (Industriewissenschafliches Institut Wien) na čele s Prof. Mikulášom Luptáčikom. Konkurenčnú schopnosť automobilového priemyslu hodnotili z pohľadu nákladov a inovácií. Prvá časť štúdie je teda venovaná analýze nákladovej konkurencieschopnosti automobilového priemyslu na Slovensku v porovnaní s automobilovým priemyslom v krajinách Vyšehradskej štvorky, Bulharsku, Rumunsku, Španielsku, Portugalsku, Francúzsku a Nemecku. Druhá časť analyzuje potenciál Slovenska v oblasti inovácií, vedy a výskumu, pričom porovnanie je doplnené o ďalšie európske krajiny.

 

Náklady práce

Pri analýze vývoja celkových nákladov práce je dôležitá ich štruktúra, teda pomer miezd a platov (priame náklady práce) a vedľajších nákladov práce (daň z príjmu a príspevky na sociálne poistenie). Ako ukazuje štúdia, Slovensko sa dostáva pri výške vedľajších nákladov práce vysoko nad priemer európskych krajín. Zamestnávatelia na Slovensku platia na 100 eur hrubej mzdy dodatočné vedľajšie náklady vo výške 37 eur, čo je nad priemerom krajín Európskej únie, aj celej eurozóny. Len podiel príspevkov na sociálne poistenie hradené zamestnávateľom predstavuje na celkových pracovných nákladoch 23,5 %. Vyšší podiel vykazuje iba Česká republika. Ostatné krajiny analyzované v tejto štúdii, ako napríklad Poľsko, Maďarsko či Portugalsko zaťažujú zamestnávateľov o 4 až 9 percentuálnych bodov menej. Navyše podiel príspevkov na sociálne poistenie má na Slovensku najvyšší prírastok spomedzi všetkých skúmaných krajín (v roku 2018 bol o 2,7 percentuálnych bodov vyšší ako v roku 2011).  „Ďalšou sledovanou veličinou je prírastok nákladov v súvislosti s produktivitou práce,“ hovorí autor štúdie Mikuláš Luptáčik. „Oproti roku 2010 na Slovensku môžeme vidieť nárast produktivity práce o 28,8 % a nákladov na zamestnanca o 44,1 %. Rýchlejší rast nákladov práce nad úroveň rastu produktivity práce implikuje zvýšenie jednotkových nákladov práce a tiež indikuje pokles nákladovej konkurenčnej schopnosti automobiloveho priemyslu na Slovensku.

 

Potenciál inovácií

Pri porovnaní podielu výskumníkov na celkovej zamestnanosti v automobilovom priemysle Slovensko výrazne zaostáva. Lídrom v tejto oblasti je Nemecko s takmer 10 % výskumníkov, nasledované Spojeným kráľovstvom s 4,99 %. Okolo dvoch percent sa pohybujú Fínsko a Maďarsko. Slovensko dosahuje necelé 1 %.  Ide teda o dlhodobé podfinancovanie výdavkov na výskum a vývoj zo strany štátu, nižšie percento výdavkov z HDP malo už iba Bulharsko a Rumunsko. Ak by sme sa mali dostať na úroveň Českej republiky, Maďarska, Portugalska, Španielska či Poľska, mali by sa výdavky na výskum a vývoj zvýšiť približne o 50 %.

 

„Aj analýza indikátorov inovačnej konkurencieschopnosti odhaľuje výrazné zaostávanie automobilového priemyslu na Slovensku,“ dopĺňa Mikuláš Luptáčik. „Dovolím si povedať, že slabá podpora vedy a výskumu zo strany verejného sektoru sa vo výraznej miere negatívne odzrkadľuje aj v celom spracovateľskom priemysle.“

 

Zahraničné investície stagnujú

Zástupcovia Zväzu automobilového priemyslu SR dlhodobo poukazujú na potrebu zachovania konkurencieschopnosti kľúčového odvetia nášho hospodárstva, ktoré generuje priamo či nepriamo 275 tisíc pracovných miest a na celkovej priemyselnej produkcii sa podieľa 49,5 percentami. Aj preto štúdiu prijali so znepokojením. „Pokles nákladovej konkurencieschopnosti automobilového priemyslu môže viesť k zníženiu záujmu o investovanie na Slovensku, čo bude mať priamy dopad na prílev zahraničných investícií,“ hovorí Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR. „Stagnáciu v tomto smere pociťujeme prakticky už od roku 2015.“ Aj preto ZAP SR v začal dialóg s vládou, kde zadefinoval hlavné bariéry ďalšieho napredovania a zachovania konkurencieschopnosti automobilového odvetvia na Slovensku. Zároveň zadefinoval aj priority pre nadchádzajúcu vládu. „Patrí k nim zamedzenie zvyšovania daňovo-odvodového mixu zamestnávateľov, ako aj zníženie daňovo-odvodového zaťaženia pre  zamestnancov a zavedenie moderných pracovno-právnych vzťahov,“ hovorí Alexander Matušek. „Za nevyhnutné považujeme aj vytvorenie stratégie na zachovanie množstva produkcie a pracovných miest v automobilovom priemysle v súvislosti so zásadnými zmenami, ktoré tento sektor čakajú v najbližších rokoch.“

 

Dopady na priemysel

Výsledky štúdie sú však alarmujúce nielen pre automobilový priemysel. Ten je totiž symbiózou strojárskeho, elektrotechnického a chemického priemyslu. Ak Slovensko chce zostať priemyselnou krajinou, a vyzerá to tak, že inú alternatívu zatiaľ nemá, politici by podľa Asociácie priemyselných zväzov mali počúvať zamestnávateľov. „Mali by sa zodpovedne zamýšľať nad tým, čo navrhujeme a prečo to navrhujeme. Štát sa dnes riadi jasnou stratégiou – keď máte, dávajte. To všetko v čase, keď firmy potrebujú čas a peniaze na rozvoj a tvorbu nových stratégií, aby sme o úspechu mohli hovoriť aj o 10 či 20 rokov. Priemysel treba vnímať v širšom časovom horizonte, akým je jedno volebné obdobie,” konštatuje Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov. Smutnou realitou posledných mesiacov bolo podľa neho prijímanie veľkého množstva poslaneckých návrhov, ktoré obchádzali riadny legislatívny proces. „Zrýchlené konanie za stovky miliónov eur sme naposledy zažili včera. Tým istým spôsobom bolo už v minulosti prijatých množstvo opatrení, ktoré firmám rapídne zdvihli mzdové náklady,” dodáva Andrej Lasz. APZ má vážne podozrenie, že Slovenská republika prijímaním tak dôležitej legislatívy ako sú príplatky, minimálna mzda či rekreačné poukazy prostredníctvom poslaneckých návrhov v skrátenom konaní bez možnosti riadnej konzultácie so sociálnymi partnermi porušila dohovor č. 144 z roku 1976 Medzinárodnej organizácie práce. V tejto súvislosti preto podá v krátkom čase oficiálnu sťažnosť.

__________________________________________________________________________________

Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky (ZAP SR) vznikol dňa 22. 6. 1993 v Bánovciach nad Bebravou. Je to dobrovoľné združenie právnických osôb (spoločností, podnikov, výrobných družstiev a ďalších právnych subjektov). Je členom európskej asociácie výrobcov automobilov ACEA. Momentálne zastupuje záujmy 201 právnych subjektov, ktoré pôsobia v oblastiach: výskum, vývoj, výroba a predaj automobilov, motocyklov alebo ich súčastí, dovoz motorových vozidiel, projekcia a výroba náradia pre automobilový priemysel a príprava odborníkov v rámci odvetvia automotive. Automobilový priemysel je ťahúňom nášho hospodárstva, generuje 13,9 percent hrubej produkcie Slovenska, svojimi aktivitami ovplyvňuje priamo aj nepriamo viac ako 275.000 pracovných miest a podieľa sa 46 percentami na celkovom exporte SR.

“Našli ste chybu v texte? Vyznačte chybnú časť textu a stlačte CTRL+ENTER. Ďakujeme”

  •  
  •  
0 komentárov

Leave a reply

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov stránky prepriemysel.sk je bez predchádzajúceho písomného súhlasu prepriemysel.sk porušením autorského zákona.

 Ochrana osobných údajov | O nás | Kontakt | Cenník

“.

Log in with your credentials

Forgot your details?