Dlhé roky sme na Slovensku fungovali ako spoľahliví subdodávatelia – robili sme, čo bolo treba, načas a efektívne. Fungovalo to. Ale v posledných rokoch sa niečo mení. Tlak na inovácie, digitalizáciu, demografické zmeny aj geopolitické otrasy ukazujú, že starý model priemyslu už nestačí. A že ak chceme mať ako krajina v tomto priestore čo povedať, musíme prepnúť na inú úroveň.

„Európa si nikdy poriadne nedala šancu,“ hovorí analytik Martin Vlachynský z INESS. „Veľa sa analyzovalo, menej sa robilo. No teraz sa zdá, že tlak na zmenu je už príliš silný na to, aby sme ho ďalej ignorovali.“

Zostať subdodávateľom alebo skúsiť viac?

V priemysle sa čoraz hlasnejšie ozývajú otázky, ktoré idú za hranicu výrobných plánov – čo chceme vyrábať, ako chceme tvoriť hodnotu a čo z toho zostane doma. V popredí už nie je len technická precíznosť, ale aj schopnosť vytvárať vlastné riešenia, investovať do výskumu a osloviť novú generáciu – nielen ako zamestnancov, ale aj ako tvorcov.

„Budúcnosť slovenského priemyslu stojí na domácich firmách,“ hovorí Libor Witassek zo spoločnosti Strojcar. Podľa neho sú to najmä tie firmy, ktoré zostávajú v regióne, poznajú svojich zákazníkov a vedia, prečo vyrábajú to, čo vyrábajú, ktoré majú najväčšiu šancu meniť pravidlá hry.

Mladí nechýbajú. Chýba kontakt

Jedna z najpálčivejších tém je generačná výmena. Ľubomír Švec zo ŠVEC GROUP to pomenúva priamo: „Mladí v strojárstve nechýbajú preto, že by nechceli. Oni o tom jednoducho nič nevedia.“

Výrobné haly sú dnes čisté, automatizované, plné senzorov a programovateľných strojov. Ale predstavy o „špinavej dielni“ prežívajú. Aj preto je podľa neho nevyhnutné začať s osvetou už na základných školách – ukázať techniku v reálnom svetle, bez nánosu stereotypov.

Digitalizácia? Najprv si upratať

Veľa sa hovorí o umelej inteligencii, no realita je často oveľa prozaickejšia. „Stále máme firmy, ktoré si kreslia výkresy vo Worde a ukladajú ich do zložiek,“ hovorí Lenka Sluková z firmy TECHNODAT.

Digitálne technológie môžu výrazne zvýšiť efektivitu, ale len vtedy, ak sú na nich firmy pripravené. To znamená mať poriadok v dátach, procesoch aj v ľuďoch.
Udržateľnosť ako šanca, nie len povinnosť

Klimatická kríza nie je podľa odborníkov len o reguláciách a nákladoch, ale aj o nových príležitostiach. „Nie je dôvod utekať z pelotónu – ak chceme niečo zmeniť, musíme byť vpredu,“ dodáva Vlachynský. Výroba s nižšou uhlíkovou stopou, efektívne nakladanie so surovinami či dlhšia životnosť produktov – to všetko môžu byť konkurenčné výhody, nie len položky vo výkazoch.

INOFEST 2025: priemysel hľadá nové cesty

Práve o týchto témach sa bude diskutovať na 6. ročníku festivalu INOFEST, ktorý sa uskutoční 23. a 24. septembra 2025 na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave.

Festival už šiestykrát prepája priemysel, akademickú obec, startupy, samosprávy a firmy, ktoré chcú meniť priemyselný svet zdola. Tento ročník sa zameria na tému inžinierstva a výroby – ako vrátiť dôveru technickým odborom, ako robiť inovácie zmysluplne a čo to znamená viesť modernú výrobu v čase neustálej zmeny.

Diskutovať sa bude aj o:

• využívaní princípov Lean, Agile a Industry 4.0 vo výrobe,
• nástupe umelej inteligencie do výrobných procesov,
• potrebe vlastného výskumu a vývoja,
• prepojení techniky s mladou generáciou,
• a dokonca aj o slovenských firmách vo vesmírnom priemysle.

Budúcnosť slovenského priemyslu sa nerozhodne v bruselských kanceláriách. Rozhodne sa v regiónoch, vo firmách, v školách a medzi ľuďmi, ktorí sa neboja klásť nepríjemné otázky. INOFEST má byť miestom, kde tieto rozhovory vznikajú – otvorene, vecne a s chuťou hýbať veci dopredu.