Predstavujú roboty v Číne len ďalšie zbytočne vyhodené peniaze?

V technickom centre v čínskom Shenzene otvorili viac ako 3000 tovární, ktoré sa venujú vývoju robotov. Hoci viac ako 200 z nich bolo spustených do prevádzky pred dvoma rokmi, 85 percent predaných robotov v krajine však stále pochádza zo zahraničia. Je to len akási bublina, ktorá čochvíľa praskne?

Minulý mesiac prenikla na verejnosť správa, že firma Foxconn, obľúbený dodávateľ americkej spoločnosti Apple, postupne nahrádza 60 000 pracovníkov robotmi. Takmer každá fanúšikovská stránka od BBC až po Apple skôr či neskôr prišla s týmto vyhlásením. Bol tu však jeden problém- z veľkej časti to nebola pravda.

Ako minulý víkend pre čínske médiá potvrdil hovorca firmy Foxconn, spoločnosť nikoho neprepustila a ani nenahrádza prácu ľudí automatikou. Táto správa prišla od nadmieru oduševnených byrokratov z priemyselného mesta Kunshan, ktoré by sa rado pýšilo tým, že predstavuje centrum technologickým noviniek.

Tento incident zdá sa dosť výstižne vystihuje momentálnu situáciu v Číne, kde vládni funkcionári veria, že roboty sú kľúčom k budúcnosti. Tridsaťšesť čínskych miest minulý rok potvrdilo, že robotika zohrala významnú úlohu v ich vývoji. Pridáva sa k tomu i fakt, že sa nedávno otvorilo viac ako 40 vládou dotovaných priemyselných parkov, z ktorých mnohé už zahájili výrobu. Juhočínska technická mekka Shenzen je v súčasnosti domovom viac než 3000 firiem, ktoré sa venujú robotike. Netreba opomenúť skutočnosť, že 200 z nich vzniklo v priebehu posledných dvoch rokov.

Teoreticky by to mali byť dobré správy pre krajinu, ktorá sa snaží v tak veľkom meradle podporovať zavádzanie technologických noviniek do praxe. Opak je však pravdou. V skutočnosti Čína zbytočne vyhadzuje peniaze, ktoré mohla efektívnejšie investovať inam. Prečo sa teda Číňania tak neoblomne držia myšlienky, že robotika je pre nich to pravé? Môže to byť spôsobené dopytom na trhu, kde je málo pracovnej sily a neustále sa zvyšujúce mzdové náklady a rovnako aj snaha zmeniť status ekonomiky krajiny a posunúť jej výrobu nižšej kvality na novú úroveň. Toto i mnohé ďalšie dôvody boli základom toho, že sa Čína stala najväčším odbytiskom robotov. V roku 2014 kúpila okolo 56 000 z 227 000 priemyselných robotov, ktoré sa celosvetovo predali, čo predstavuje oproti roku 2013 nárast o 56 percent. V roku 2015 to bolo 66 000 robotov.

Problémom bolo, že väčšina robotov bola dovezená zo zahraničia. Čínski predstavitelia teda dúfajú, že sa dokážu presadiť na svetovom trhu.
Len v tomto roku 77 miestnych orgánov štátnej správy začalo presadzovať politiku na podporu robotiky. Mesto Shenzen prerozdelilo 76 miliónov dolárov v ročných dotáciách práve na podporu priemyslu. Provincia Guangdong tento rok rozdá 55 miliónov. Okrem toho treba spomenúť investície do priemyselných parkov a infraštruktúry, rovnako ako dotácie spoločnostiam, ktoré chcú upustiť od práce človeka.

Je pochopiteľné, že vládne dotácie lákajú aj podvodníkov. Podľa nezávislého denníka Economic Observer sa množia snahy získať ich podvodne. Veľa spoločností, ktoré majú len minimum skúseností v oblasti robotiky, dostáva štedré granty, ktorými pokryjú aj iné veci ako len zvýšenie zisku. Firma v meste Nanjing napríklad potvrdila, že dotácie v roku 2015 predstavovali 65 percent jej čistého zisku.

Odhliadnuc od vládnych dotácií a grantov, Číne sa stále nedarí naplno rozvinúť domácu výrobu a dopyt na poli robotiky. 85 percent robotov, ktoré sa v krajine predajú, majú zahraničný pôvod a tie, ktoré sa vyrobia na domácej pôde z veľkej časti disponujú súčiastkami zo zahraničia. Krajina zaostáva hlavne v produkcii nízko nákladových robotov, ktoré by pomohli prevádzkam, ktoré sa boria so stále sa zvyšujúcimi mzdovými nákladmi. Ako uviedol Economic Observer, drvivá väčšina spoločností, ktorých názov aspoň sčasti tvorí slovo robot, má mizerné zisky.

Je viac než zrejmé, že bublina, ktorú predstavuje čínska robotika, nakoniec praskne. Správy o zneužívaní dotácií znepokojili poctivých pracovníkov v odvetví robotiky a kritika vyslovená v novinách len naznačuje, že štát by s tým mal niečo robiť. Zastavenie grantov však krajine nepomôže, aby sa dostala na popredné miesto vo výrobe robotov. Vláda by sa mala viac sústrediť na to, komu grant poskytne, rovnako ako by sa mali zastaviť priame dotácie. Pozornosť by sa tiež mala venovať výskumu, za ktorým stoja univerzity. Ide napríklad o výskum umelej inteligencie.

Tak či onak, politickí predstavitelia by mali mať viac trpezlivosti. Minulý víkend napríklad prezident Xi Jinping vyslovil ambiciózny návrh, kde chce pomocou rôznych implementácií zákonov a za pomoci vedcov a inžinierov urobiť z Číny jednu z najvyspelejších krajín v oblasti techniky. Ak by sa tak stalo, bolo by to skvelé. Budovanie technickej superveľmoci si však žiada viac ako len dodržiavanie termínov a kvantum grantov. Chce to zdravý úsudok a hlavne čas.